Klbkoviny som mala v pláne vydávať už dlho. Stále však ostávalo iba pri plánoch, ktoré končili niekde na dne košíka ako moje rozpletené projekty. Udalosti posledných mesiacov (u nás aj vo svete) ma však definitívne rozhýbali. Cítim, že nastal čas, aby Klbkošopa nebola len o predaji vlny, ale aj o zdieľaní hodnôt, ktoré nosíme vo svojich srdciach.
Prvé vydanie preto venujem silnej téme – odboju.
Chápem, že na mnohé veci môžeme mať rozdielne názory. Verím však, že pletenie a spoločné tvorenie nás spája viac, než nás iné veci rozdeľujú. Dúfam, že si toto prvé vydanie dokážu prečítať aj ľudia z „opačného“ tábora. Skúsme sa aspoň na chvíľu navzájom počúvať a pochopiť, prečo nás niektoré veci mrazia a iné nútia vziať do rúk ihlice.
Mrazivá atmosféra v našich uliciach
Niekedy sa mi zdá, že na Slovensku udreli mrazy, ktoré nezmiznú ani s prvým jarným slnkom. Nemyslím tie meteorologické, ale ten zvláštny, sychravý chlad v spoločnosti. Ten pocit, že si našu krajinu uzurpovala skupina ľudí, ktorí uverili vlastnej neomylnosti – „Vyhraj voľby, môžeš všetko“.
Zatiaľ čo my, ten povestný „holubičí národ“, si skôr pofrfleme v krčme pri pive alebo povestnom tekvicovom latéčku v kaviarni, svetom pletenia preletela vlna, ktorá mi pripomenula, že tvorba rukami môže byť jedným z najsilnejších nástrojov odporu.
Od nórskych hôr po galantériu v USA
Príbeh červenej čiapky sa nezačal včera. Siaha do okupovaného Nórska roku 1940. Keď nacisti zakázali akékoľvek prejavy lojality ku kráľovi, Nóri si začali masovo pliesť a nosiť červené vlnené čiapky (po nórsky Rød lue). Bol to tichý kód: „Patríme k sebe, sme proti vám a nevzdávame sa.“ Nacisti tie čiapky nenávideli natoľko, že ich oficiálne zakázali a za ich nosenie zatýkali aj deti. Dnes tieto čiapky môžete pozrieť v nórskom múzeu odboja.
Tento symbol sa teraz vrátil. V USA pod názvom Melt the Ice (Roztopme ľady. Ale tiež – rozpustime ICE – čo je skratka pre americký imigračný a colný úrad, ktorý sa dnes teší veľkej finančnej podpore a prirovnávajú ho k SS v Nemecku 30. rokov 20. stor.).
Rozhorelo sa to po tragických udalostiach, kedy agenti ICE zastrelili Renee Goodovú a pred pár dňami Alexa Prettiho. Ich vraždy sú žiaľ iba špičkou ľadovca. Napriek jasným videozáznamom svedkov, ktoré hovoria o niečom inom, úrady trvajú na tom, že agenti sa „bránili“.
Práve tento pokus o gaslighting – keď vám mocní tvrdia, že to, čo vidíte na vlastné oči, nie je pravda – vyvolal vlnu „rage knitting“ (pletenia z hnevu).
Všetko to začalo v obchode s vlnou Needle & Skein na predmestí Minneapolisu. Jeho majiteľka, Gilah Mashaal, spolu so spolupracovníkom Paulom oživili nórsky odkaz. Vytvorili návod na čiapku, z ktorého sa predalo 70 000 kópií a vyzbierali vyše 250 000 dolárov na pomoc rodinám obetí.
Viac (nielen o) hnutí odporu pletením sa dozvieš v anglickom článku v The Guardian.
Prečo ma z toho mrazí (aj tu na Slovensku)
Ako mama a ako človek, ktorému nie je jedno, v čom tu vyrastajú naše deti, nevnímam červenú čiapku len ako nejaký trend zo zahraničia. Priznávam – mrazí ma. Mrazí ma z toho, ako sa pravda ohýba podľa potrieb mocných a ako je slušnosť dnes už pomaly podpultový tovar.
Pletenie ma však naučilo trpezlivosti: všetko v živote rastie očko po očku a každá veľká zmena potrebuje svoj čas. Ručné práce boli v histórii často tichou, ale nezlomnou silou – čo iné ženám ostávalo.
Či už to boli nórske ženy pletúce červené čiapky proti útlaku, alebo ľudia v odboji, ktorí do vzorov vkladali šifrované správy a nádej, remeslo im pomáhalo prežiť.
Pre mňa je tvorenie presne tým – spôsobom, ako si udržať zdravý rozum a vnútornú integritu vo chvíli, keď sa zdá, že hluk a zlo majú navrch. Je to môj vlastný ostrov pokoja a jasného postoja.
Bolo by krásne, keby sme aj my tu na Slovensku našli svoje vlastné symboly solidarity. Nemusí to byť hneď červená čiapka. Dôležité je nenechať sa umlčať a nenechať si vnútiť pocit, že sme bezmocní.
Dúfam, že napriek odlišným názorom sme stále predovšetkým ľudia, ktorí si dokážu vážiť jeden druhého a spoločne odmietnuť násilie a klamstvo.
Čo mi cvrnklo do nosa
Vraví sa, že protiklady sa priťahujú. Ja samu seba vnímam skôr ako generátor chaosu, nepokojnú energiu, chvíľu tam, chvíľu späť. Možno aj preto na youtube šmírujem žienky, ktoré napĺňajú moju nepokojnú dušu pomalou, až nehybnou energiou.
Medzi tieto žienky patrí aj Sanna Vaara, ktorá si svoj pomalý lifestyle užíva v Laponsku.
Jej videá sú pre mňa ako pletený meditačný vankúš – tiché, estetické a nesmierne upokojujúce.
Pri surfovaní po Ravelry ma úplne očaril jeden jej nový sveter. Ako inak – vypletaný. Dokonca z Peer Gynta, ktorého v poličkách poctivo syslím aj pre teba. Volá sa In the Middle of Nowhere Sweater.
Až po desiatich minútach nadšeného skúmania som si všimla drobný detail: dátum vydania je marec 2026.
Ako cvičenie v trpezlivosti som sa rozhodla ťa ním napačmať. Lebo je taký krásny, že sa naň oplatí tie dva mesiace počkať. A keď sa roztopia zimné ľady, tak si ho prípadne môžeme spolu upliesť. Si za? Ak hej, napíš mi mailom.
Výlet na Shetlandy (prstom po mape)
Keď už sme pri tom obdivovaní životného štýlu iných, nemôžem obísť Gudrun Johnston.
Táto žena si žije môj svoj pletiarsky sen priamo na Shetlandoch. Ak sleduješ jej sociálne siete, vieš presne, o čom hovorím: drsná príroda, nekonečné more, kamenné múriky a ona v tých najkrajších vlnených svetroch.
Strašne jej to závidím! (Samozrejme, v tom v dobrom – čo je oxymoron – ale používame to tak, tak vieš, čo myslím).
Jej Heritage Yoke Cardigan je stelesnením slovného spojenia „vlnené dedičstvo“. Ten sveter si oblečieš, keď potrebuješ byť silná – ani vietor od mora, ani zlá nálada ťa nezdolajú.
Gudrun dokáže pretaviť tradičný nórsky vzor do moderného svetra.
Tak sa poď so mnou pokochať miestom, kde sa čas zastavil a kde sa krása rodí pomaly a poctivo tu: Heritage Yoke Cardigan na Ravelry.
Tak, toto je záver prvých Klbkovín. Ak si ich do schránky nedostala a chceš, aby ti tie ďalšie už neušli, budem rada, ak sa prihlásiš na odber tu:
Pletenie nás má predovšetkým spájať, nie rozdeľovať, a moje dvere (aj tie virtuálne v Klbkošope) ti ostávajú vždy otvorené.
Tvoja Andrea
P.S. Sharing is caring – ako hovoria tam za veľkou mlákou. Ak sa ti tieto Klbkoviny páčili, budem vďačná, ak ich pošleš ďalej spriazneným dušiam.
