Tento rébus ma mátal v začiatkoch pletenia. Večne mi pri nahadzovaní chvostík ostal pridlhý a potom mi na konci pletenia ešte aj priadza chýbala, alebo naopak prikrátky a ja som musela nahadzovanie „milióna“ očiek opakovať aj niekoľkokrát. Zákon schválnosti.

V priebehu rokov som však prišla na to, ako si chvostík odhadnúť – 1. spôsob vo videu – a ďalšie dva sa na mňa nalepili mojou pletacou cestou od skúsenejších (žiaľ, už si nepamätám, kto ma zasvätil a tak nemôžem menovať, ale som vďačná za tieto dary dodnes).

Ako ste na tom vy? Odhadujete, alebo máte svoju fintu fň?

1. spôsob: trojnásobok dĺžky nahadzovanej línie

Cez pokus a omyl som sa dopracovala k tejto konštante: odmerať (odhadnúť) dĺžku nahadzovanej línie a túto ďalšie dva razy zopakovať (áno, vďaka tomu vo videu hovorím neustále o dvojnásobku miesto trojnásobku). Napríklad ak nahadzujete na dámsku čiapku s obvodom 55 cm, chvostík bude mať dĺžku 55 x 3 = 165 cm.

2. spôsob: odmerať dĺžku chvostíka na 10-tich očkách a ten predĺžiť o potrebný násobok

Na ihlicu sa namotá priadza desaťkrát. Tento krátky chvostíček reprezentuje 10 očiek. Stačí tento chvostíček predĺžiť toľkokrát, koľko očiek treba nahodiť. Ľahké ako facka.

3. spôsob: nekonečný chvostík

Keď som prvýkrát vyskúšala tento spôsob, bol to taký AHA moment. Že super! Netreba nič merať, znásobovať ani obtáčať, stačí proste nahadzovať a voilá, očká nahodené.

Jediný obláčik na inak bezchybnej oblohe sa však objavil: Pri tomto spôsobe nahadzovania ostane „priveľa“ nitiek na zapošitie. Na druhej strane, keď treba nahodiť 1000 očiek, urobím tak radšej týmto spôsobom ako ktorýmkoľvek iným.

A čo vy? Máte svoju fintu fň? Alebo vyskúšate niektorú z „mojich“?